Z utrápeného dievčatka Vedomou Mamou…
Vo svojom živote som zažila veľa dobrého, no aj veľa zlého. No keď spomínam na svoje detstvo, vynárajú sa mi väčšinou len tie zlé spomienky, pretože tie častokrát najviac bolia, a preto sa nám aj najviac zaryjú pod kožu. Svojich rodičov milujem najviac na svete a bojím sa dňa, keď tu už nebudú.
A nech nám bolo v živote akokoľvek ublížené, až odstupom času pochopíme, prečo je to vlastne tak. Niekedy budeme veľmi prekvapení, ak sa otvoríme novým myšlienkam a budeme sa snažiť pozerať na všetky situácie aj očami toho druhého, že nám vôbec nemusel chcieť vedome ublížiť, len v danej situácii a v danom momente konal najlepšie ako vedel, ako každý jeden z nás.
